Medzinárodný deň lesov - 21. marec

Medzinárodný deň lesov – 21. marec
21. marca oslavujeme Medzinárodný deň lesov, ktorý vznikol na 23. Valnom zhromaždení Európskej poľnohospodárskej konfederácii a je iniciovaný Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo od roku 1971.

21.3. oslavujeme Medzinárodný deň lesov, ktorý vznikol na 23. Valnom zhromaždení Európskej poľnohospodárskej konfederácii a je iniciovaný Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo od roku 1971.

Každý rok sa nesie v duchu svojej vlastnej témy.

Témou roka 2023 je Lesy a zdravie – zdravý les pre zdravých ľudí.
Jej cieľom je pripomenúť človeku, že lesy nie sú prospešné len pre ľudstvo všeobecne, globálne, ale taktiež sú neodmysliteľnou súčasťou tvorby psychického aj telesného zdravia každého jednotlivca. Prekvitajúca, čoraz viac obľúbená, lesná turistika je živým dôkazom toho, že človek túži po spojení s prírodou.
Škótsko-americký prírodovedec a spisovateľ John Muir, ktorý inšpiroval svojimi zážitkami z voľnej prírody množstvo ľudí k zamysleniu, to vyjadril jednoznačne a jednoducho: “A do lesa idem stratiť rozum a nájsť svoju dušu.”

V dnešnom svete, v ktorom sa stále dokola stretávame s vyjadreniami o hektickom spôsobe života, ničím nerušený oddych v lone prírode ľuďom pomáha vyrovnať sa so stresom.
Prechádzky stimulujú krvný obeh, dochádza k lepšiemu prekrveniu končatín, klesá duševné napätie, predchádza sa svalovému ochabnutiu a strnulostiam tvorenými tzv. sedavými druhmi zamestnania…Zanietení turisti si častokrát chvália čistý vzduch, aký v meste nemožno nájsť a sú preň ochotní obetovať čas aj námahu.

Les poskytuje prirodzené podmienky pre život špecifických druhov nielen rastlín a zvierat, ale i húb, hmyzu či baktérií. Je dokonalým sebaobnovujúcim sa ekosystémom, v ktorom sa všetci účastníci usilujú o to, aby sa ako celok prispôsobovali vzniknutej situácii, v akej sa les nachádza.
Či už sú to prírodné katastrofy alebo ľudská činnosť. Je len na nás, aby sme tento očarujúci systém nevysilili natoľko, aby sa nestihol zrenovovať.

Svetové a slovenské NAJ o stromoch:

– NAJstarší strom
– za najstarší strom sveta so známym dátumom výsadby (249 pred n. l.) sa označuje figovník Jaya Sri Maha Bodhi. Nachádza sa v Sri Lanke. Budhisti veria, že práve pod ním Budha dosiahol osvietenie.
Slovenský najstarší strom môžeme nájsť v dedinke Dubinné. Tento dub oslávil v roku 2020 prekrásny vek 860 rokov.

– NAJtvrdšie drevo – za najtvrdšiu drevinu sa považuje tzv. lámač sekier – Quebracho. Vyskytuje sa v Južnej Amerike.

– NAJvyšší strom – rastie v národnom parku Redwood a dosahuje výšku cez 115 metrov. Sekvoja vždyzelená Hyperion však nie je súčasne aj najväčším stromom sveta. Rekord, čo sa objemu dreva týka, drží strom Generála Shermana. Tento sekvojovec mamutí so svojou výškou “iba” 83 metrov má objem kmeňa až 1487m³.

– NAJbežnejší strom – najrozšírenejším stromom na Slovensku je smrek obyčajný, ktorý je veľmi významný aj z hospodárskeho hľadiska.

– NAJväčší les – tropický dažďový les v Južnej Amerike – Amazonský prales s plochou až 5 500 000 k㎡ rozprestierajúci sa na území až deviatich štátov.