Naši zverenci

Rys červený Garfield

 

Rys Garfield

Rys červený má tzv. „bokombrady“ na tvári a kýpťovitý chvostík - v jeho domovine je nazývaný bobcat podľa krátkeho - zajačieho chvosta.  
Srsť je prevažne červenohnedá s rôznymi škvrnami. Loví dvojzubce - zajace, ale vyžije aj z hlodavcov, jeleňovitých a zdochlín. Dosahuje dĺžku 65 –110 cm a hmotnosť 4 – 15,5 kg.

Rys červený sa prirodzene vyskytuje v južnej Kanade, USA a Mexiku. Žije v púšťach až zmiešaných a ihličnatých lesoch. V Amerike je považovaný za pomerne hojný druh. 
V Amerike sa rys červený vyskytuje v množstve bájok a mýtov, niektoré kmene Indiánov ho uctievali ako božstvo.

Svoje územie si rys červený značkuje, je silne teritoriálny a samotárský. Svoje územie si značkuje (moč, trus, škriabanie do stromov) je silne terioriálny.
Jediná mačkovitá šelma, kde si územie viac stráži samica, než samec.
Samec sa so samicou stretáva len v období párenia, o mláďatá sa samica stará sama.

Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.

Každú noc prejde vzdialenosť 3 – 11 km. Zadné nohy má dlhšie ako predné (dlhšie skoky, rýchlejší beh). Svoje územie si značkuje (moč, trus, škriabanie do stromov) je silne terioriálny. Jediná mačkovitá šelma, kde si územie viac stráži samica, než samec. Samec sa so samicou stretáva len v období párenia, o mláďatá sa samica stará sama. 

 Za ADOPČNÝ PRÍSPEVOK na Garfielda ďakujeme: Lucii, Jánovi a Matúšovi Galovým a Dominike Juríkovej.

VEDECKÝ NÁZOV
Lynx rufus
KRAJINA PÔVODU
Severná Amerika

Vedeli ste, že?

Odhaduje sa, že zo všetkých živočíšnych druhov, ktoré žili na Zemi, už viac ako 99 percent vyhynulo. V minulosti bolo vymieranie prirodzenou súčasťou evolúcie. O tom, kto prežije, rozhodovala príroda. Dnes je to inak. Väčšinou o tom rozhoduje človek. Do Červenej knihy ohrozených druhov každoročne pribúdajú ďalšie a dalšie zvieratá.

Stupeň ohrozenia ukazuje, akú šancu na prežitie majú jednotlivé živočíšne druhy. Pri zaraďovaní do kategórií sa zvažuje množstvo faktorov ako počet prežívajúcich kusov, prírastok či úbytok v populácii, známe hrozby alebo možnosti chovu v zajatí.

Rys červený a jeho stupeň ohrozenia:

 

Najmenej ohrozený (LC)Takmer ohrozený (NT)Závislý od ochrany (CD)Zraniteľný (VU)Ohrozený (EN)Kriticky ohrozený (CR)Vyhynutý vo voľnej prírode (EW)Vyhynutý (EX)


< späť na NAŠI ZVERENCI