Vlk kanadský má obvykle tmavú farbu, najčastejšie čiernu alebo hnedú, prípadne čiernu v zmesi s hnedou, šedou alebo bielou. Je to v súčasnej dobe pravdepodobne najväčší vlk v Severnej Amerike. Vlk kanadský je robustnejší než vlk eurázijský, má ťažšiu stavbu tela. Hlavu má väčšiu, guľatejšiu, čumák má menej ostrý. Uši má kratšie a srsť huňatejšiu – môže mať rôzne farby – od celočiernej po klasickú šedú, ktorá je smerom dole po bokoch svetlá až po čisto bielu.
Má dlhé a štíhle nohy s guľatými labkami.
Vlky žijú spoločensky vo svorkách, kde je rozvinuté sociálne správanie a vládne prísna hierarchia. Každý jedinec pozná svoje postavenie vo svorke a podľa toho sa aj správa. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení.
Počas väčšiny roka tvorí rôzne veľké rodinné society čiže svorky (rozpadajú sa len v čase ruje), s pevnou sociálnou organizáciou a mnohými dorozumievacími signálmi. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár, ich najmladšie potomstvo a potomstvo z predchádzajúceho roku. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín.
Za potravou dokáže prejsť denne až 70 km. Pohybuje sa krokom, niekedy klusom a pri naháňaní koristi cvalom. Vlk stúpa vždy zadnou labou presne do stopy prednej laby, a tak všetky stopy sú vlastne na jednej čiare, kým pes má stopy povedľa myslenej čiary.
Revír vlčej svorky má v zime 20 až 50 km2. V lete sa revír zmenší na 5 až 10 km2.
Vlk kanadský sa živí prevažne mláďatami bizónov a losov. Pri love svorka dobre spolupracuje, dá stádo do pohybu a jedinci, ktorí čakajú pred stádom sa pokúšajú oddeliť vyhliadnutého slabšieho jedinca.
Odhaduje sa, že v Yellowstonskom národnom parku je vlkmi zabitých 50 % chorých losov.
Vlk kanadský je voči človeku viac agresívnejší než vlk eurázijský, no aj napriek tomu je to plaché zviera, ktoré sa ľuďom a ľudským obydliam snaží vyhnúť.
