Trudy a Hildegard trpeli kvôli nemiestnej zábave

Naše medvedie staré dámy to nemali v živote ľahké. Pred príchodom do Malkia Parku nezažili ani náznak slobody. Žili v neustálom strese cirkusovej drezúry. Trudy a Hildegard sú v Malkia Parku na zaslúženom dôchodku po 20-ročnom vystupovaní v cirkuse ako atrakcia pre ľudí. Ich povinnosťou bolo jazdiť na mopedoch a keď práve nevystupovali, oddychovali v stiesnenej klietke. Tak sme ich aj našli ako “nepotrebnú vec” odloženú v malej 60 metrov štvorcovej klietke. Do našej starostlivosti sa dostali vo veku 23 a 30 rokov. Prvý krát v živote sa mohli okúpať a užívať si väčšieho priestoru až u nás. Žiaľ ich celoživotné utrpenie v cirkuse ich poznačilo natoľko, že sa do dnešného dňa (aj keď už menej často) točia do kruhu - vytvorilo sa u nich tzv "stereotypné správanie".

Snažíme sa o odstránenie tejto poruchy - vytvorením čo najvhodnejšieho výbehu - s vegetáciou, preliezkami, viacerými oddychovými zónami, hlbokým bazénom, rekonštrukciami výbehu, rozhadzovaním jedla po výbehu, vytvorením enrichmentov - aby sa ponamáhali a zabavili pri hladaní potravy tak, ako by to robili vo voľnej prírode.
Stereotypné správanie sa zmierňuje, no aj napriek našej snahe sa už ich psychická ale ani fyzická porucha nebude dať úplne odstrániť.

Medveď hnedý okrem Islandu osídľoval pôvodne celú Európu a patril medzi prenasledované zvery. Početnosť populácie medveďa bola vždy v rukách človeka. V hojnejšom počte prežíva dnes medveď v lesoch severnej Škandinávie a juhovýchodnej a strednej Európy.

Medveď hnedý je všežravec - v európskych podmienkach je 60–80 % jeho potravy rastlinného pôvodu. Nepohrdne však ani hmyzom, larvami, či zdochlinou.

Medveď hnedý je samotár. Samec so samicou sa stretávajú len v období párenia, o mláďatá sa stará samica. Samec je pre mláďatá veľmi nebezpečný. Ak sa dostane do ich blízkosti a samica ich neuchráni, zabije ich. 

Medvede si svoje teritórium značia trusom, močom a škriabaním do kmeňov stromov. Medveď sa pri škriabaní do kmeňa stromu postaví na zadné nohy a snaží sa čím vyššie zoškriabať kôru. Táto značka, spolu s močom a výkalmi, informuje ostatné medvede o jeho zdravotnom stave, veku, pohlaví, aj vzraste.

Medvede nemajú mimické svaly, z ich tváre nie je viditeľné, čo hodlajú v nasledujúcej chvíli urobiť, preto musia byť ošetrovatelia pri práci s medveďmi veľmi opatrní a predvídaví. U medveďov, ako aj u iných šeliem v Malkia Parku, sa však jedná o tzv bezkontaktný chov, ošetrovatelia nikdy nevstupujú do spoločného priestoru spolu so šelmou.

Vo voľnej prírode upadajú medvede na zimu do tzv nepravého zimného spánku - spia v brlohu, von vychádzajú vyprázdniť sa, "spracúvajú" zásoby tuku, ktoré si na svojom tele vytvorili počas roka - hlavne v období leta a jesene pred uložením sa na zimný spánok - počas zimného spánku môžu stratiť až tretinu svojej hmotnosti. Zimný spánok je spôsob, ako niektoré cicavce šetria počas nehostinného zimného obdobia energiu a ako sa vysporiadavajú s nedostatkom potravy. 
Práve počas nepravého zimného spánku sa medvedici rodia v teplom brlohu mláďatá. Z brlohu mláďatá začínajú vyliezať až v apríli.

Ako názov napovedá, medvede milujú med. Vo voľnej prírode si ho vedia vyberať z úľov divých, aj domácich včiel. Včely ich nepoštípu - medvede majú okrem oblasti tváre veľmi hustú srsť. Od tváre včely odháňajú jednou labou, kým druhou vyberajú med z plástov.

V lete si Trudy a Hildegard najviac pochutnajú na červenom melóne.