Rys karakal je dlhonohá, štíhla mačkovitá šelma, ktorá žije v suchých oblastiach. Jeho srsť je hladká, farba je závislá na prostredí,v ktorom karakal žije. Väčšinou je v odtieňoch od pieskovej až po červenohnedú. Srsť je neobyčajne hustá, aby zviera ochránila pred nočným chladom. Na ušiach má nápadné dlhé štetinky. Uši využívajú ako dorozumievací prostriedok. Sklopené uši znamenajú hrozbu.
Sú to samotárski teritoriální lovci, okrem obdobia, kedy je samica sprevádzaná mláďatami. Žije v suchých krovinatých púštnych oblastiach, pričom dáva prednosť kamenistým územiam. Výborne sa šplhá a je rýchlejší ako väčšina mačkovitých šeliem.
Partneri si musia najskôr na seba zvykať, kým dôjde k páreniu. O mláďatá sa stará samica a sú zhruba desať dní slepé. Pevnú stravu začínajú prijímať až po dvoch mesiacoch a s matkou zostávajú zhruba ešte ďalších desať mesiacov. V jednom roku matku opúšťajú.
Jeho meno je odvodené z tureckého slova karakulak, čo znamená ,,čierne uši”.
Korisť lokalizuje hlavne pomocou sluchu a zraku.
Sú to lovci, ktorí sliedia a dorážajú, alebo prenasledujú a šprintujú, a považujú sa medzi najrýchlejšie z väčšiny mačiek pri situáciách so šprintom na krátku vzdialenosť.
Karakal je schopný vyskočiť až do výšky 3 metrov, pričom zráža lietajúce vtáky.
Pre svoj život potrebujú naozaj malé množstvo vody a skoro všetku vodu získavajú z tela koristi.
V Indii a Iráne boli v minulosti používané na lov zvierat.
Pri snahe o exotický vzhľad domáceho miláčika ľudia skrížili karakala a mačku domácu, čím vznikol kríženec zvaný karakat.
