Svetový deň tučniakov – 25. apríl

Svetový deň tučniakov je príležitosť na lepšie porozumenie a ocenenie nevšednosti jedného z mála prirodzených vtáčích obyvateľov Antarktídy.

Podľa niektorých kalendárov je NÁRODNÝ deň tučniakov 20. januára, ale napríklad podľa Antarktickej a južnej oceánskej koalície je však vo svete tučniakov významným dňom  25. apríl – Svetový deň tučniakov.

Našu planétu obýva dokopy až osemnásť rôznych druhov tučniakov, pričom jedenásť z nich patrí do Červeného zoznamu ohrozených druhov, ktorý vydáva Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov. Prirodzeným prostredím všetkých z nich je južná pologuľa.

Tučniaky okaté (Pygoscelis adeliae) sú vzrastovo najmenší, avšak najrozšírenejší druh tučniakov. Slovenský názov dostal podľa typického znaku, výrazného bieleho kruhu okolo očí. Dôvodom, prečo sa premiestňujú, je príchod obdobia polárnych nocí. Na zem nedopadnú priame slnečné lúče až pol roka.

Keďže tučniaky okaté sú pri zháňaní potravy odkázané na zrak, migrujú za slnkom severne, kde majú zimoviská, až 13-tisíc kilometrov.

Nie všetky tučniaky okaté však migrujú na dlhé vzdialenosti.

Jedna tretina ich celkovej populácie sa teraz rozmnožuje a hniezdi v južnej časti Antarktídy, v oblasti Rossovho ostrova. Toto miesto je dodnes jedným z mála na Zemi, ktoré ešte obklopujú vody bohato pokryté ľadom a kryhami. Život tučniakov sa spája s množstvom dostupného ľadu, ktorý im poskytuje dôležitú možnosť lovu rýb a planktónu.

So stúpajúcou teplotou sa v októbri vracajú naspäť do oblastí morí, stavajú si hniezda z kamienkov a vychovávajú mláďatá. Pozoruhodným zistením je, že pár sa vždy vracia, skoro na milimeter presne, na pôvodné hniezdisko z predchádzajúceho roka.

Pre zahrievanie vajíčka idú na pokraj svojich síl.

Druh tučniaka obrovského (Aptenodytes forsteri) sa rozmnožuje v najchladnejšom prostredí zo všetkých vtákov, teplota vzduchu môže dosiahnuť mínus štyridsať stupňov Celzia a rýchlosť vetra stoštyridsaťštyri kilometrov za hodinu.

Tučniaky inkubujú svoje vajíčka počas dlhých tmavých južných zimných mesiacov.

Počas párenia a inkubácie vajec neprijímajú samce žiadnu potravu až štyri mesiace, no napriek tomu si udržiavajú telesnú teplotu tridsaťosem stupňov Celzia.

Samička tučniaka znesie v máji/júni jedno vajce. Potom ho opatrne – prekotúlaním z jej nôh na nohy samčeka – odovzdá svojmu partnerovi, samčekovi, ktorý vajce inkubuje: zahrieva, otáča… a samica odíde. Nasledujúcich deväť týždňov trávia samice na mori kŕmením sa.

Vajce sa nesmie na ľade podchladiť.
Samec opatrne zahrieva vajíčko položené na svojich nohách, v špeciálne upravenom plodovom vrecku (záhyby kože a peria) a mimo povrchu snehu po dobu 65 – 75 dní do vyliahnutia mláďatka tučniaka.

Po vyliahnutí mláďaťa sa, ako na zavolanie, vracajú samice, ktoré 9 týždňov migrovali za potravou, lovili a kŕmili sa a preberajú starostlivosť o vyliahnuté mláďa. Teraz ho majú na nohách v teple záhybov kože a peria ony. Naopak teraz odchádza odchádza do vzdialených miest loviť potravu a vykŕmiť sa samček.

Tučniaky sa potrebujú počas chladných dní zahriať, a tak využívajú sociálnu termoreguláciu, aby profitovali z tepla iných jedincov.

Stovky až tisíce tučniakov vytvárajú zhluky, v ktorých sa tisnú blízko k sebe a zohrievajú pod sebou oplodnené vajcia. Tým zmenšujú plochu, ktorá je vystavená vonkajšiemu chladu a vetru.

Samce sa však priamo nedotýkajú, to by spôsobilo stlačenie peria, a teda narušenie izolačnej vrstvy. Tí, čo sú na okraji skupiny, musia chvíľu znášať najhoršie miesta pre dobro ostatných, avšak vzápätí sa vystriedajú.

V čase príchodu samíc majú samce len šesťdesiat percent svojej pôvodnej telesnej hmotnosti. Napriek tomu musia po odovzdaní mláďaťa samičke prejsť za potravou do cieľovej destinácie ešte päťdesiat až sto kilometrov.

Zaujímavosti zo sveta tučniakov:

Čierny smoking

Čierne sfarbenie chrbta, ktoré pripomína kabát, spôsobuje, že tučniaky pôsobia elegantne. Navyše je to praktické. Tmavé farby absorbujú viac svetelnej energie ako svetlé. To znamená, že čierno sfarbená zadná strana tučniakov efektívnejšie absorbuje teplo zo slnka ako ich svetlé perie vpredu. Tučniaky využívajú toto kontrastné sfarbenie.

Otáčajú sa k slnku čiernou časťou v prípade, že sa potrebujú ohriať a, naopak, bielou časťou, keď sú prehriate.

Tučniaky galapágske (Spheniscus mendiculus) sa mnohokrát vznášajú na hladine vody, pričom vystavujú tmavé chrbty nad hladinu, a tým absorbujú slnečné žiarenie.

Niektoré hypotézy tvrdia, že je to aj otázka kamufláže pred predátormi. Zvrchu splýva čierny chrbát s tmavomodrým morom a ich biele brušká zas vytvárajú krytie z pohľadu zospodu, oproti jasnému slnku na hladine.

Prostredie, v ktorom tučniaky žijú, je jedno z najextrémnejších na planéte. Aby v ňom prosperovali, potrebujú dobrú izoláciu. Veľryby majú veľa tuku, tulene hustý kožuch, ale vtáky si zaisťujú termoreguláciu inak.

Telo tučniakov pokrýva perie, ktoré je krátke, ryhované a vzájomne prepojené tak, aby zachytávalo vnútri vzduch. A práve vzduch vytvára izolačnú vrstvu.

Spomedzi všetkých vtákov majú tučniaky najhustejšiu vrstvu peria, ktorá neprepúšťa vietor ani vodu.
Vrstva zachyteného vzduchu sa počas ponorov do vody stlačí, po vynorení na breh si tučniaky svoje perie urovnávajú pomocou zobáka.

Nohy a plutvy sú jediné časti na tele, cez ktoré strácajú teplo. Svaly, ktoré ich ovládajú, majú v hlbších, konštantne teplých častiach tela, a preto ich ovládajú aj počas zlých poveternostných podmienok.

Ďalšou adaptáciou je zmenšenie plochy kontaktu so snehom alebo ľadom, na ktorej stoja.

Pri nízkych teplotách sa tučniaky navážia dozadu a stoja na svojich pätách prstami smerom nahor. Svoj pevný chvost, v ktorom je obmedzená cirkulácia krvi, vďaka čomu nestratia telesné teplo, využívajú, aby zabránili pádu.

Neustále stráženie je vyčerpávajúce

Zdá sa, že majstrami extrémne krátkych „šlofíčkov“, respektíve mikrospánkov sú tučniaky čiapočkaté (Pygoscelis antarcticus),

Tučniaky čiapočkaté predstavujú stredne veľký druh tučniaka, ktorý je rozšírený v Antarktíde a na subantarktických ostrovoch.

Počas inkubácie lovia vajíčka tučniakov predátory – vtáky pomorníky. Jeden z rodičov tučniakov je preto nútený neustále strážiť vyliahnuté mláďa, zatiaľ čo ich partner je niekoľko dní preč a hľadá potravu.
Musia tiež brániť svoje hniezdisko pred inými dotieravými tučniakmi, no zároveň potrebujú spať.

Tučniaky čiapočkaté si denne zdriemnu viac ako 10-tisíckrát. Každé zdriemnutie trvá v priemere štyri sekundy. Podľa najnovšej štúdie si vyvinuli kompromisnú stratégiu, ktorá im umožňuje nazbierať až 11 hodín kumulatívneho spánku. Ako to robia, že dokážu fungovať?

Mikrospánok

Mikrospánok je krátky výpadok pozornosti trvajúci zlomok sekundy až niekoľko sekúnd. V porovnaní s dlhším neprerušovaným spánkom sa po ňom necítime nijako zvlášť oddýchnutí alebo zregenerovaní. Môžete mať pri ňom otvorené alebo zatvorené oči, no je spojený s mozgovou aktivitou súvisiacou so spánkom, čiže nie ste v bdelom stave.
Prejavuje sa u ľudí, ktorí trpia nespavosťou, nedostatočným spánkom a obštrukčným spánkovým apnoe.

Podľa najnovšej štúdie, tento zvláštny mikrospánok nespôsobuje tučniakom žiadnu zjavnú škodu.
V ich prípade sa prejavuje sériou zdriemnutí, ktoré trvajú len štyri sekundy, ale spolu trvajú viac ako 11 hodín.

Kedy spali najviac?

Na mori boli tučniaky v bdelom stave asi dve tretiny času, ale hneď po návrate na súš strávili prvých pár hodín dobiehaním spánku. Keď sa vtáky vrátili k ležaniu alebo státiu pri hniezdach, oddýchli si prechodom do mikrospánku. Vedci tiež sledovaním mozgovej aktivity vtákov počas driemania zistili, že niekedy spala len polovica mozgu, zatiaľ čo druhá hemisféra zostala v strehu.

Výskumníkov prekvapilo, že tučniaky, ktoré hniezdili na okraji kolónie, spali hlbšie a mali dlhšie spánkové periódy ako tie v strede kolónie. Pripísali to hlučnému a rušivému prostrediu v strede kolónie z dôvodu veľkého množstva tučniakov, ktoré sa neustále pohybujú k moru a naspäť. Údajne k tomu taktiež prispeli agresivita a iné interakcie.

Keď sa všetky úlomky spánku spočítajú, poskytujú, na prekvapenie výskumníkov, mozgom tučniakov dostatočnú regeneráciu na fungovanie po celý deň a staranie sa o vajcia a potomkov.

Krátke fakty o tučniakoch:

• Samce dvoria samičkám tak, že im darúvajú kamienky. Je to prejav ich náklonnosti.
  
• Niektoré druhy sú monogamné a odvtedy, čo sa spoznajú, prežijú spolu celý život.
• Spočiatku sú mláďatá tučniakov pokryté iba jemným páperím. Skutočné perie im začína rásť približne v druhom mesiaci života. Až po úplnom operení sa môžu vydať na vodu so svojimi rodičmi, od ktorých sa učia plaveckému majstrovstvu.
  Vo vode plávajú pomocou veslovitých krídel a kormidlujú nohami. Dokážu plávať rýchlosťou až 35 km/hod. Úplne samostatnými sú približne po 4 mesiaci života, kedy ich už rodičia prestanú kŕmiť.
• Výstižne pomenovaný tučniak malý (tučniak malý modrý) (Eudyptula minor) je najmenším druhom tučniaka, vyskytuje sa na Novom Zélande a v Austrálii. Tieto drobné vtáky sa nazývajú aj rozprávkové tučniaky. Ich veľkosť je ozaj miniatúrna, merajú približne  30 centimetrov.

• Podľa nedávno objavených pozostatkov boli vyhynuté druhy tučniaky vyššie ako priemerný dospelý človek, merali viac ako 5 metrov. Pred 60 miliónmi rokov Kumimanu biceae pravdepodobne vážil 220 kilogramov. Pachydyptes, vyhynutý rod, tiež dorastal do výšky okolo 4 metrov.

• Tučniaky nemajú zuby. V ústach majú ostne – výčnelky, ktoré im pomáhajú pri prehĺtaní potravy. Smerujú dozadu, aby im pomohli dostať úlovok do hrdla.
  

• Bacuľaté tučniaky sú najvyhľadávanejšími. Kvôli náročnému pôstu si samičky často hľadajú partnerov, ktorí dokážu vydržať celé týždne bez potravy, pretože samičky sa pri love striedajú.

• Tučniaky sú profesionáli v „sánkovaní“. Mnohé si namiesto kľučkovania po ľade ľahnú radšej na brucho a poháňajú sa pomocou nôh. Je to rýchlejší spôsob prepravy.

• Potápajú sa do hĺbky viac ako 800 metrov. Pri najhlbšom ponore, aký bol kedy zaznamenaný, dosiahol tučniak cisársky úžasných 1 850 metrov. To si vyžaduje veľkú kapacitu pľúc; najdlhšie ponory trvali 22 minút.
  
• Zvyčajne sa dožívajú 15 až 20 rokov. Malé modré tučniaky žijú len asi 6 rokov.
• Dokážu plávať rýchlejšie ako desať kilometrov za hodinu.
• Pokiaľ ide o veľkosť, tučniaky cisárske sú najväčšími jedincami tohto druhu. Merajú 120 centimetrov a vážia 40 kilogramov (aj keď ich váha počas roka kolíše).

• Nie všetky tučniaky žijú v Antarktíde. Život v blízkosti rovníka umožňuje tučniakom galapágskym (Spheniscus mendiculus) udržať si pohodlie.
  
  Sú to jediné druhy tučniakov, ktoré žijú mimo južnej pologule. Tučniak galapánsky je endemitom Galapážskych ostrovov. Najväčšie hniezdiacie kolónie (95 %) jsou na ostrovoch Isabela aFernandina, dalšie drobné (5 %) na ostrovoch Floreana, San Salvador, Santa Cruz a Bartolome. Pretože sa pohybujú v blízkosti rovníka, môžu sa zatúlať až na severnú pologulu.

• Tučniaky sú majstri potápania. Predtým, ako sa ponoria do vody, vyskočia do vzduchu. Vzduchové bubliny v perí prasknú, čím sa zníži odpor vzduchu a zdvojnásobí alebo strojnásobí ich rýchlosť pod vodou.
  Menšie tučniaky sa dokážu katapultovať 6 až 9 metrov do vzduchu a skočiť späť na pevninu.
  Vyzerá to takto: kliknite sem:) 

• Lieta, alebo nelieta? Kliknite si na tento obrázok skáčuceho tučniaka a nájdime odpoveď na otázku – lieta, alebo nelieta tučniak?
  Ok, tak tento spot bol aprílový žart BBC:)tu je link, ako to s tým lietaním tučniakov v tomto spote BBC vlastne je:)  https://www.youtube.com/watch?v=lzhDsojoqk8
  Ale bolo by to zaujímavé, nemyslíte?
• Tučniaky si vytvárajú hniezda z kamienkov, ktoré pokrývajú mäkkým machom a perím.
• Názov tučniak je odvodený od mena vtáka pochádzajúceho z Kanady.
  Pinguinus impennis bol odborný názov pre dnes už vyhynutého vtáka, Alku veľkú.
  Pretože sa podobal na zábavné čiernobiele tvory, ktoré cestovatelia videli na južnej pologuli, požičali si pre ne pomenovanie Pinguinus.
• Partneri sa vyhľadávajú pomocou charakteristických volaní.
  
• Až 80 % života títo oddaní plavci strávia na mori.
• V pomere k hmotnosti dospelých tučniakov sú ich vajcia najmenšie zo všetkých vtáčích vajec.
• Chvost tučniakov (aj chvost vodnej hydiny) je na konci vybavený žľazou, ktorá produkuje olej. Každý deň strávia niekoľko hodín natieraním peria týmto olejom. Pred plávaním venujú tomuto procesu mimoriadnu pozornosť, aby si zlepšili hydrodynamiku a zabezpečili si ochranu peria pred premoknutím.
• Na rozdiel od kreslených filmov, ľadové medvede a tučniaky vo voľnej prírode nespolunažívajú. Tučniaky žijú južne od rovníka a ľadové medvede žijú v Arktíde, severne od rovníka.
  
• Len 19 % mláďat tučniakov prežije prvý rok svojho života.

• Tučniaky okuliarnaté (Spheniscus demersus) majú na svojich bielych perách v spodnej časti tela individuálne a jedinečné čierne bodky. Tento charakteristický vzor bodiek sa objavuje vo veku 3 – 5 mesiacov a počas života sa nemení. Výskumníci zistili, že vtáky používajú tieto bodky ako menovky, na základe ktorých identifikujú svojich kamarátov a vedia ich rozpoznať uprostred húfov podobne vyzerajúcich tučniakov.

  

V Malkia Parku síce tučniaky nechováme, no veríme, že spomedzi cca 260 jedincov zvierat (cca 69 druhov zvierat, aktualizácia marec 2024) na rozlohe cca 7 ha rovinatého terénu si isto svojho obľúbenca zo zvieracej ríše nájdete.

Zvieratká aj celý tím Malkia Parku sa teší na Vašu návštevu.