Fosa je najväčším pôvodným mäsožravým cicavcom žijúcim na ostrove Madagaskar. Je to štíhle stvorenie, ktoré sa na prvý pohľad môže javiť ako mačkovitá šelma, avšak príbuznými sú mu skôr mangusty. Kedysi bol tento druh prirovnávaný k malej pume, nakoľko má niekoľko typických mačkovitých znakov. Fosa má dlhý chvost, krátke nohy a zaťahovacie pazúry, ktoré jej umožňujú chodiť veľmi potichu pri love koristi. Ich pazúry a tiež flexibilné členky im umožňujú behať po stromoch a loviť živočíchy v korunách stromov.
Pohlavný dimorfizmus je hlavne vo veľkosti, nakoľko samce sú väčšie ako samice. Farba krycej srsti oboch pohlaví je sépiovo-hnedá až červeno-hnedá, spodná časť tela krémová. Mláďatá aj samce mávajú oranžový nádych.
Fosa žije – s výnimkou obdobia párenia – samotársky. U samcov – súrodencov – bolo pozorované aj spájanie sa do menších skupín, ale samice sú striktne samotárske. Fosy medzi sebou komunikujú pomocou pachov. Pachové značky zanechávajú na kameňoch, kmeňoch stromov či trsoch trávy.
O mláďatá sa stará samica. Mladé jedince opúšťajú svoju matku zhruba po roku svojho života.
Fosy uprednostňujú život v korunách stromov, kde lovia, spia a dokonca sa aj pária. Až 50% ich potravy tvoria lemury. Fosy lovia cez deň aj v noci. V oblastiach s vyššou hustotou obyvateľstva sa mení ich režim aktivity na prevažne nočný. Sú to veľmi obratné a šikovné zvieratá. Zo stromu dokážu zliezť hlavou nadol, podobne ako veveričky, medvedíky čistotné či leopardy obláčikové.
Fosa madagaskarská je endemickou šelmou ostrova Madagaskar. To znamená, že sa prirodzene vyskytuje len na tomto ostrove a vo voľnej prírode ju nenájdeme nikde inde na zemi.
Fosa je najväčšou šelmou Madagaskaru. Hrozbou je pre ňu iba človek a ľudská činnosť. Momentálne majú ich počty vo voľnej prírode klesajúcu tendenciu. Medzi hlavné faktory znižovania tohto druhu vo voľnej prírode patria intenzívna ťažba dreva a fragmentácia ich prirodzeného prostredia, ich nelegálny lov ako odveta farmárov za straty hydiny, používanie častí ich tela na liečebné účely, strety s domácimi psami alebo ich lov za účelom získania potravy v chudobných častiach krajiny.
Vo animovanom filme Madagaskar bola fosa predstavená ako postrach lemurov. Lemury tvoria až 50% jedálničku tohto predátora. Fosy sa dokážu výborne šplhať a sú veľmi obratné – chytiť lemura vyžaduje skutočne veľkú šikovnosť.
