Má rôznorodé sfarbenie, najčastejšie je to však jednoliata hnedožltá, červená alebo hnedá farba. V oblasti Patagónie býva často červeno- alebo striebrosivá. Biela papuľa je orámovaná pruhmi čiernej srsti. Spodná časť tela býva takisto bledšia až biela. Pumy sa líšia svojou veľkosťou v závislosti od toho, kde sa vyskytujú. Najmenšie pumy žijú v trópoch, smerom na sever a juh sú jedince väčšie.
Areál rozšírenia pumy je najväčším zo všetkých cicavcov západnej pologule. Sú to samotárske živočíchy, ale samčie teritóriá sa často prekrývajú so samičími. Tým pádom samec získa čo najskôr informáciu o tom, či je samica v ruji. Obdobie párenia trvá zhruba 2 týždne, počas ktorých samec so samicou spoločne lovia aj spia.
Mláďatá sa rodia slepé a so škvrnitou srsťou, ktorá im zostáva až šesť mesiacov. Zhruba tri mesiace cicajú materské mlieko, ale mäso začínajú prijímať už vo veku šiestich týždňov. Samy lovia v deviatich mesiacoch, ale s matkou väčšinou ostávajú až dva roky. Aj potom mláďatá ešte často zotrvávajú pohromade niekoľko mesiacov.
Puma americká sa nazýva aj horský lev či kaguár. Hoci je puma silnejšia ako približne rovnako veľký leopard, nepatrí do rodu veľkých mačkovitých šeliem – Panthera.
Puma americká je rozmermi veľká mačka, ale zaraďuje sa k malým mačkovitým šelmám. Na rozdiel od veľkých šeliem nevie revať, vydáva však iné rozmanité zvuky, dokáže vydávať aj zvuky podobné ľudskému výkriku. Striktne sa vyhýba teritóriám, v ktorých žijú jaguáre. Sú vynikajúci skokani, z miesta sú schopní skočiť až 6 metrov, s rozbehom dvojnásobok, chvost používajú ako kormidlo, na strom vedia vyskočiť do výšky 3 metrov.
Nie je vedecky dokázané, že by sa puma vyskytovala v čiernej farbe.
Za 1 deň prekoná 70 km.
Pumy majú rešpekt pred vlkmi. Stretu s vlkom sa radšej vyhnú vyskočením na strom.
